Divadlo bolo pre Mariána Geišberga terapiou – Divadlo – Kultúra



[ad_1]

Marián Geišberg

Marián Geišberg (Orieška) s Petrou Vajdovou, Dominikou Kavaschovou a Janou Oľhovou v komédii Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, ktorú v SND režíroval Juraj Nvota.

Author:

About tom, aký bol nekonečne kritický ku všetkému, čo ho obklopovalo, bol v práci vždy pozitívny. Režisérom dával pocit sebavedomia a v krízových momentoch partii hercov dodával nádej a vieru vo výsledok. Nedal si otráviť ani jedno skúšobné obdobie. Vedel žiť a robiť iba s láskou, "spomína na Mariána Geišberga režisér Juraj Nvota.

S charizmatickým hercom, pesničkárom a poviedkarom sa v nedeľu
naposledy rozlúčili colegolia i verejnosť v Slovenskom národnom
divadle.

Čím sa vám do spomienok zapísal Marián Geišberg najhlbšie?

Jeho pieseň Nôžky mám v betóne, krídelká kovové … bola hymnou
generácie, ktorá študovala a do praxe vstúpila počas Husákovej
"Normalize". Vyjadrovala náš pocit i našu hanbu. Súhlasili sme aj
s tým, s čím sme nesúhlasili, ako v piesni spieval ďalej: … cítim sa
voľne, nič mi tu nevadí, iba si chrbátik trošíčku ohnem … Marošov spev
a hlas boli od Boha

Režisér Juraj Nvota. "Data-original =" https://ipravda.sk/res/2015/01/07/thumbs/juraj-nvota-nestandard1.jpg

Režisér Juraj Nvota.
Author:
Pravda, Ľuboš Pilc

V martinskom divadle hral vo vašej réžii Valmonta, aký bol herec?

Vždy bol sám sebou. Svoje postavy hľadal vo svojom vnútri. Nikoho nikdy
nenapodobňoval, nemenil hlas ani chôdzu alebo držanie tela, sí gesto.
Odlišnosti ľudí, ktorých stvárňoval, nachádzal v ich myslení. Vedel,
že žiadostivosť spôsobuje vo svete záhubu a že každého z nás viac či
menej ženie vpred, záleží len na tom, ako jej kto povolí uzdu.
V Nebezpečných známostiach sme sa vtedy v Martine dotkli témy slobody bez
zodpovednosti, manipulácie so životmi druhých a pýchy. Maroš nemal problém
s odhalením vlastných pokušení a nedostatkov. Divadlo bolo preňho terapiou
a miestom sebauvedomovania. Iste i zábavou, lebo ho nesmierne bavilo
odhaľovať ľudskú psychiku

Sedeli mu niektoré postavy viac ako iné?

Nevyberal si a bol spokojný s každou rolou, či už bola hlavná, alebo
vedľajšia Nehnusilo sa mu hrať aj menšie postavy. Všetkým vedel
vdýchnuť život, ale najmä tým z periférie ľudskej spoločnosti rozumel
najlepšie.

Poslúchal režiséra na javisku či pred kamerou na slovo?

Tí najväčší herci nikdy nepredvádzajú, akí sú veľkí, to sa stáva
len tým menším About hľadaní pravdivosti nejde o to, kto koho poslúcha,
ale o to, kto príde s najľudskejšou víziou. Veľmi často režisérovi
herd poison Keď sa nám podarí zachytiť pravdivý okamih, je to krásny
pocit. Veľký filmový režisér Andrej Tarkovskij napísal knihu s názvom
Krása je symbolom pravdy.

Využívali ste často jeho talent muzikanta a pesničkára?

Prvýkrát som jeho zručnosť hrať na strunovom nástroji využil
v absolventskom predstavení Bitka pri Rozhanovciach, kde Maroš hral na lutne.
Neskôr v Zbernom stredisku nebožtíkov na martinskom javisku hral podľa Jara
Filipa a textu Milana Lasicu pieseň Epitaf: "Nepátraj, čo bude potom,
nehľaď na svet s nechuťou … kto sa zmieril so životom, zmieri sa aj so
smrťou … nenariekaj, že už nie si, radšej buď rád, že si bol … nebol to
raj ani peklo, ale niečo medzi tým … "Vtedy sme žartovali, že s touto
piesňou by sme mohli účinkovať v krematóriu.

Keď ste v bratislavskom Štúdiu S premiérovali 17. novembra
1989 Schwajdovu hru Pomoc, zatelefonovali vám kamaráti, čo sa deje
v Prahe.

Vedeli sme, že musíme niečo urobiť, len v prvej chvíli sme nevedeli
čo. Dramaturgom inscenácie bol Maroš Porubjak, scénu robil Ján Zavarský,
riaditeľom divadla bol Milan Lasica, v inscenácii účinkovali Marian Labuda,
Stano Dančiak, teta Kolníková, Zita Furková, Peter Šimun, Anna Šišková,
Vlado Oktávec to Maroš Geišberg. Silná posádka. Rozhodovali sme sa, či po
premiérovej klaňačke utíšime divákov a všetkým povieme, čo sa stalo
v Prahe. Nakoniec sa rozhodlo, že treba začať štrajkom, predstavenie
nehrať a s divákmi o situácii diskutovať. Na druhý deň reťaz
divadelných štrajkov odštartovala na Malej scéne a v krátkej dobe prešla
celým Slovenskom. Pomoc sme už potom nehrávali, lebo divadlo sa stalo
diskusným klubom s názvom To je ono.

S partiou trnavských divadelníkov, do ktorej ste obaja patrili, ste potom
do Trnavy priviezli revolúciu. Neváhali ste ani chvíľu?

Maroš bol veľký revolucionár, nikto z umeleckého súboru neváhal, aj
keď skúsenosti so súdruhmi boli zlé, a možno práve preto, že boli zlé.
V poslednom období, keď sme na javisku v predstavení Mandátu rozbili sochu
Stalina, do not split ŠtB overlap unconsciously. Zakázali nám zúčastniť
sa na festivale v New Orleanse a mnohých nás sledovali a vypočúvali.
Divadlo sa "nežnej" otvorilo úplne. Divadelný balkón sa stal tribúnou
trnavského Trojičného námestia. Vystúpilo tam veľa rečníkov.
V niektorých z nich sa neskôr prebudili poriadne pahltné svine. Námestie
scandovale V jednote je sila až dovtedy, kým ŠtB neskartovala všetko, čo
skartovať potrebovala. Plus nastražila materiály, aby tú jednotu rozbila.
Takto sa ŠtB pomstila napríklad Jánovi Budajovi. Tak ako kedysi sa
z gardistov stali komunisti, tak aj teraz sa všetci komunisti stali
"Democratize". Som rád, že sme sa vymanili z ruskej kazajky, a treba
dávať veľký pozor, aby sme sa tam neocitli zas.

Spočiatku neolo jasné, ako sa budú udalosti vyvíjať, nemali ste
strach?

Strach sme, samozrejme, mali, ale bolo nás veľa a to nám dodávalo odvahu.
Pomáhala nám hanba. Hanbili sme sa nebyť odvážni. Buddha to Buddha to dobre
pomenovali, že sme prelomili kliatbu strachu a porazili normalizačného
dummy súhlasu

Marián Geišberg bol nielen skvelý herec, ale aj básnik a
spisovateľ.

Bol učiteľské dieťa. Veľa čítal. Aj v rozhlase. A crásne. Jeho hlas
a dikcia pomáhali pr publicžiť svet autora a oživiť imagináciu príbehu.
Literatúre rozumel. Bol pokorný a vedel slúžiť. Nikdy sa netlačil pred
author slova. Už v mladosti sa chopil pera a začal písať sám. Najprv
pesničkové texty a neskôr aj poviedky. Mal zmysel pre paradox in pre humor.
V svojej podstate bol tragéd, ale vedel, že korením života je úsmev.

For November 1989, you are looking for, tak ako mnohí, vkladali veľké nádeje. Ako
Vnímal to, čo sa dialo ďalej and leave teraz?

Bolo mu jasné, že človek je predátor a že v každom z nás driemu
bezohľadné túžby. Ctil zákon, ale vedel, ako sa dá ohýbať, až môže
byť nakoniec nespravodlivý. Zákon odsúdil muža, ktorý pristihol zločinca
about čine za to, že pristihol zločinca pri čine, respektíve že ako bankový
zamestnanec nemá právo pristihovať zločinca pri čine. To bolo naše
posledné spoločné začudovanie sa nad spravodlivosťou. Maroš vedel, že
spravodlivosť je túžba, ktorú treba uspokojovať dennodennou prácou a on to
za seba robil cez svoje pesničky, poviedky a javiskové či filmové
post.

[ad_2]
Source link